Overblog
Editer l'article Suivre ce blog Administration + Créer mon blog

Archives

Publié par Messager

 

Les veuves Kasaïennes refusent de se remarier dans la belle famille

 

"Hier 8 Mars 2012 le monde entier célébrait la journée de la femme mais cet article de mediacongo nous donne une idée sur la façon dont la femme Kongolaise est encore traitée en RDC. que pensent-ils nos mbokatiers sur ces us et coutumes?

Serge, Kongo na biso

 

 

Kasaï: les veuves ne veulent plus être comprises dans l’héritage
A Kananga (République démocratique du Congo), les femmes cherchent à mettre fin à la coutume qui oblige une veuve à se remarier dans sa belle-famille.

«A la mort de mon mari, j’ai refusé de me remarier avec son frère, comme me l’imposait ma belle-famille. J’ai quitté la famille, laissant derrière moi mes cinq enfants. Mais je ne regrette pas ce sacrifice, raconte Élisabeth Bilonda. Mon prétendant de beau-frère était trafiquant à Tshikapa, une zone minière réputée pour la prévalence du vih-sida. Je ne voulais pas risquer ma vie».

D’autres ont eu moins de chance ou de courage qu’elle. «Je suis malade du sida. Je n’ai jamais commis d’adultère de ma vie. J’ai été contaminée par mon beau-frère que j’ai épousé à la mort de mon mari. J’avais cédé aux pressions, espérant protéger mes enfants. Je vais mourir et ils vont se retrouver orphelins de père et de mère», témoigne une jeune mère en phase terminale.

Le remariage dans la belle-famille reste pratiqué dans beaucoup de villages du Kasaï occidental, même si les femmes prennent de plus en plus le courage de revendiquer leur liberté de choix. «Nous devons protéger les femmes et les enfants contre ces coutumes dépassées. La constitution prévoit l’égalité entre hommes et femmes, mais ce que nous réclamons, c’est la justice au quotidien», souligne Marie-Jeanne Tudimuene, haut-fonctionnaire.

Même instruites et informées, les femmes se laissent prendre au piège de la tradition

La tâche est ardue, car il est difficile de lever toutes les croyances. Même parmi les femmes instruites et informées, certaines se laissent prendre au piège de la tradition. «J’ai refusé de me remarier dans ma belle-famille, mais par peur, j’ai accepté d’avoir des relations sexuelles avec un membre de la famille pour, paraît-il, lever le deuil de mon mari. Selon la coutume, je risquais la mort ou la folie si je refusais. Mes études ne m’ont servi à rien dans cette affaire. Aujourd’hui, je regarde cette personne avec dégoût», confie une jeune femme médecin.

Pour maintenir la pression sur les jeunes femmes, quelques personnes âgées brandissent la menace. «Nos ancêtres rappellent qu’on peut traverser un pont, mais qu’on ne peut pas transgresser les lois qui nous régissent. Ceux qui ne respectent pas les coutumes seront tôt ou tard punis par la mort ou la folie», clame Mutombo, un notable de 73 ans qui rêve encore d’imposer sa loi aux jeunes générations.

Kananga, 8/03/2012 (DNA/ MCN, via mediacongo.net)

Pour être informé des derniers articles, inscrivez vous :
Commenter cet article
S
<br /> Mbote ba Ndeko nionso,<br /> <br /> <br /> Lisolo oyo namoni ebandi kokoma intéressant, likambo ya ba veuves ezali kaka mpo na Afrika ya ngele (nse) te, na mikili nionso oyo Nkolo Nzambe asala ezalaka mpe na mibeko na yango, ata na ba<br /> pays industrialisés, na likambo ya droit de succession, nabenga yango ata ndenge oyo, na sima ya liwa ya mobali.<br /> <br /> <br /> Na sima ya liwa ya Mama to muasi, problème ezalaka makasi mingi te, surtout soki mama atiki bana mike, mpe semeki na ye azali motu ya kozua, ndeko ya mama akondima noki mpo na ko remplacer kulutu<br /> na ye na libala, sous prétexte, aya kobokola bana ya yaya na ye.<br /> <br /> <br /> Ngai nazali na ba parents na ngai moko ya Afrique centrale mosusu ya Afrique de l´ouest, lelo nafandi na Poto, contact na ba Africains ya Afrique de l´est, nasali constat ke na likambo ya<br /> kobalisa Mama na sima ya liwa ya Papa ezali kaka ndenge moko, ezali ko dépendre mpe na famille na famille, puis na héritage Papa atiki.<br /> <br /> <br /> Basi ya mindele mingi oyo mpe babala ba Africains, lokola bayebi coutume wana, bakoma soki mobali akufi mpe atiki ba biens na Afrika, bakoya na Afrika ko solliciter mariage na famille ya mobali,<br /> ba Africaines mpe ndenge moko kaka. Kasi soki mobali atiki RIEN, alors ke famille ya mobali bazali kolinga babalisa muasi na moko na bango, wana nde esika elukaka makambo...<br /> <br /> <br /> Ya solo tangu na tangu ezalaka na makambo na yango, kasi tobosana te kobalisa mama na famille ya nkondo mobali na ye, surtout ezalaka mpo na unité ya famille, puisque bana soki bakeyi kokola na<br /> famille mosusu, ezalaka mpasi mpo nakoyeba famille ya Papa na ndenge esengeli, bobangi wana ya kobungisa bana, yango nde etindaka famille ya mobali ya kobalisa semeki na bango na leki ya mobali.<br /> <br /> <br /> Likambo ya ba malchance to liboma, wana ezali kaka mpo nakobangisa veuve, mpo ba Congolais nionso bayebi malamu ke famille moko bien réputée, Grand-frère azalaki motu monene, na sima ya liwa na<br /> ye babalisi muasi na leki na ye, azalaki ministre, puis leki oyo ya ministre akufa na accident, likambo oyo ebenda ba point d´interrogation ndenge na ndenge, basusu balobi muasi azali na<br /> malchance, basusu balobi muasi azali na NDOKI, ye motu azali kosilisa famille ya mobali, baboya kobalisa muasi oyo na un 3e membre ya famille.<br /> <br /> <br /> Muasi na ngai azali na camarade na ye motu ya Somalie, peut-être bokofungola monoko na oyo nakoyebisa bino, Somalienne oyo ayebisa biso ete mobali na ye ya liboso babotaki bana mibale, sima<br /> mobali aboyi ye, lokola na coutume ezali prévu soki mobali akufi il fo abala kaka na famille ya mobali, alors ye na cas na ye, aseengaki na famille ya mobali abala moko na kati ya famille ya ex<br /> na ye, esika akoma quatrième femme ya cousin ya mobali na ye, mpe babota lisusu bana mibale, sikoyo akoma mama ya bana mineyi. Totunaki ye soki les deux cousins de mari bayokanaka, alobi ezali<br /> grave te, puisque na bango na Somalie babalanaka na kati ya famille, muana ya Noko akobala muana ya Tata ya Mwasi, c´est vrai jalousie ekoki kozanga te, kasi ezalaka na ndenge oyo biso tozali<br /> kokanisa te.<br /> <br /> <br /> Tambola na Mokili omona makambo.<br />
Répondre
S
<br /> Mbote ndeko Marcellin,<br /> <br /> <br /> Ndenge natangeli kolela ya ba mama, mingi kati na bango batangi ba kelasi ya<br /> solo solo kas inde bazali marginaliser na société pe na coutume ndenge na ndenge oyo esalemi na lokoso ya batu ya mokili.  Une fois Omar Bongo<br /> azongiselaki ba journalistes réponse soki akoki ko nommer ministre ya muasi, ye azongisaki eyano ke « les femmes sont bonnes pour la cuisine » oyo ezalaki ndenge na ye yakomonela<br /> makambu pe azalaki na ba raisons na ye.  Koloba ke basi basala lokola mibali ezali na ba conséquences ebele pona libota, surtout awa na mikili ya poto<br /> ba répercussions na yango ezali na ba angles ebele, Lutumba ayembaki ke « basi bakokaka pasi te kasi batondaka pe bomengo te » mingi kati na bang oba révolta na ba ndako ya mabala po<br /> basimbi mosolo oyo basimbaka te na mboka na biso…  yango wana Lutumba ayemba « muasi lokola muana ya ndeko, kofinaye makasi te noki akokufa,<br /> kopesa ye liberté te noki ako pumbua lokola avion ya CIBE Zaïre… »  Eza kaka likambo ya kotika muasi libre soki obali na ye akufi, apona nzela<br /> nini akotambuisa vie na ye na bana, po mutu na eloko bakeseni.  To rester basi ndenge esengeli pe to chosifier bango te po bazali na mitema lokola mibali.  Balobaka<br /> « you do not need to break the rule but you can bend the rule a little bite » “ kobuka mibeko te kasi okoki kobongola yango mua muke”  lokola kala na libala bazalaki kosenga muinda ya Coleman, lelo bakomi kosenga groupe électrogène, donc ba adapter yango ndenge vie<br /> ekomi kotambola.<br /> <br /> <br /> Serge, Kongo na biso<br />
Répondre
M
<br /> Likambo oyo to mpe coutume oyo ezali kaka ya ba demulu te. Kasi Afrika ya Ngele mobimba banda Zambie tii na Afrika ya Ngele. Awa na Afrika libala ezalaka kati ya bato mibale te, kasi nde kati ya<br /> mabota mibale. Tango libala esalemi mabota oyo ekomi nde ya kokangema, soki muasi na yo azali kobota te, libota ya muasi ekopesa leki na ye mpo abotela yo bana, soki mpe ezali mobali moto azali<br /> kobota te, leki na ye akozua esika mpo abotela ye bana. Soki mobali akufi leki na ye akozua esika, soki mpe muasi akufi leki na ye akozua esika. Nioso oyo ezali kaka pona libala ezalaki kati ya<br /> mabota mibale, mpe mabota mibale oyo ezali kozua mitindo na interet ya mabota oyo kasi na interet ya batu oyo mibale babalani te. Pona kosukisa likambo oyo na ndenge ya droit de l'homme, respect<br /> ya moto na ba choix na ye mpe mingi mingi botomboli ya ba mama, ebongi nde tobanda liboso na kopesa ba mama chance ya kotanga kelasi mpe ya kozua formation ya mosala, sima topesa bango misala ya<br /> bozui ya ndenge moko na mibali. Totiya ba mama na esika e te bazali lisusu ko dependre na ba mibali mpo na finance na bango te. Mbula matadi mpe abanda ko proteger ba mama makasi contre ba<br /> violence na ndako ya libala mpe tango ya bokabuani to mpe divorce. Kasi mosala ya makasi ezali nde kobongola mabota, mingi mingi ba tata to mpe mibali, makanisi mpe bizaleli mpo e te bango nde<br /> bakoma ko respecter ba mama mpe kotosa ba choix ya ba mama. Pasi ya basi na mokili mobimba oyo ezali nde domination ya ba tata to mibali.<br /> <br /> <br /> Mwan'a Joburg<br />
Répondre
S
<br /> Ba mbote,<br /> <br /> <br /> Nanu na comprendre coutume oyo te, on dirait kobala muasi ekomi lokola kosomba<br /> muasi oyo bakoki ko passer lokola ballon entre makolo ya bana mibali nionso bazuami na kati ya libota ya mobali.  Esalemaka ndenge nini alors, soki<br /> ndeko akufi mutu nionso na kati ya libota akoki kokoma mobali ya muasi naye to ezalaka na mua ba critères ?  Po na ba famille mingi soki likama<br /> ekueyi, soki ozali na bozui te ozali pe na liloba te quelque soit kimokolo na yo.<br /> <br /> <br /> Serge,  <br />
Répondre
R
<br /> Cette femme avait raison de partir, tellement mensonge ezali makasi na domaine wana yango omoni que basi bakosaka bango que AKOZALA NA BOTUTU ou MALCHANCE...Lokuta nyinso wana , mingi pe bakenda<br /> bazalaka toujours bien....Jour ya libala il y a pas contrat que soki mobali akufi bongo ozwa ndeko naye....Demarche moko bidon ya ba Vieux  na biso ya KASAI. batika  ko freiner  ba<br /> vies ya bana ya BATU.  Mutu nyionso akokufa  un jour, batia eza bien te<br /> <br /> <br />  <br /> <br /> <br /> Richard Kasongo.-<br /> <br /> <br />  <br /> <br /> <br />  <br /> <br /> <br />  <br />
Répondre